27/04/2025
AKO TO BÍVALO OKOLO VEĽKEJ NOCI
V mladíh rokoch sa jar akosi chitrejšie začínala ako teras. Ľen čuo trocha lapilo ťeplo, večeramí sa krájala repa na sadeňá, už aj v marci zme saďili repu. Nanosili zme repi do izbi, abi sa spučila a krájali zme v izbe. No a začalo sa oraď ždi pred Veľkou nocou, A to už bou takí zvik, že mi ďieuki zme už vizeraľi chto ide prví raz z oraňá a hibaj ho potom obláť. Bosie zme oblieval i, hej, bívalo ťeplejšie alebo to preto, že zme boli mlačie.
Lenže už mláďenci ňezabudľi, chtorá dieuka ho obľála, keť šieų s prvieho oraňá. Potom už len čakaų na Veľkú noc a šetko jej vráťių, ag hu našieų. A takí bou zvik, že na Veľkí pétok sa šľi umiď do potoka, abi boli zdravi, aj koňe kúpali v zimnej vode, že budú zdravie,. Ľepšie do tahaňá. Na Bielu sobotu dopoludňá sa oralo, po poludňí už ňie, uš sa potom šlo pekňe obliecť. Na Veľkonočnú ňeďelu zme sa radovali, že budeme jesť po puoste meso, to sa aj posvécalo. A na VeIkonoční pondelog už obľievaľi. Vracali nám mládenci, že zme ih obláľi, ket šli z oraňá. No to zme sa pred ňimi skovávali.
Peter Zochňákou, už je u boha, hej, už umreų, ma kceų obľáť. A jeho žena i já zme boli kamarátki za ďieuki, súsedi zme boľi. ŠIi zme sa skovaď za parkan pret kostolom.. Ľadže, tam bola ľipa visoká, tam zme sa utúľiľi. Uchitili zme z domu koberec, hlauňicu a priťisli zme sa ku parkanu. Ñevideľi náz mládenci otcesti, ale mi veru hej. PoČlčuli zme, čuo Vraveľi. a mi zme sa pučili ot smiechu. Šetko zme vedeli a oňi náz ňie a nie nájsť.
A raz bolo tak, že zme sa skovali do jami na repu, pod drevenim dášťekom zme si čupeli. Ale fúzoš Flontkou náz vistriehou nosių veľkie fúzi a ľen čuo zme prišli do izbi, povedali mládencom:
Uš sa doma, podme!" A ošústali nás, A raz na jednu Veľkú nodz zme sa skovávaľi z Marou Machajovou, Do posteľe pot perini nás popretaľi a domáci chlapci o tom aňi ňevedeľi, že zme tam. A ked mláďenci
prišli, pitali sa, že či tam dachto ňie je. A tí hňed: ,, Ved var vieme, koho máme v dome!" A mi zme šľi puknúť, tạg zme sa sméľi pot perinou. Ti chlapci ňevedeľi o nás.
Potom už mládenci chodili viberaď za kúpaňá, ďieučatá ím dávali chtorá ako. Vajcá, slaňini i groš, a to si oňi už urobili potom hostinu. Mali svoju izbu mládenskú, tam sa schodili, no tam sa zaveseľiľo.
Ale po Veľkej noci už bívali velkie roboti: oraňá, repa sa sadievala iba pret senamí si ľudá ešte trocha povoľili. Aj svadbi ftedi bivali pret senami.
Rozprávala Mária Zaťková, nar. 1907 v Sedliackej Dubovej
Forografia : Tradičná oblievačka v Margecanoch
Rozpravy slovenského ľudu v narečí, Mne Slovensko krása je, zvyky a povery
